Kto stráži NBÚ ? Quis custodiet ipsos custodes?

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) je formálnoprávne „nezávislý správny orgán,“ ktorý de facto je zákonom ustanovený tak, aby mal značný mocenský potenciál prameniaci z koncentrácie informácií osobného charakteru. Bez ohľadu na formálnoprávne začlenenie do systému orgánov verejnej správy je NBÚ TAJNOU SLUŽBOU. Charakteristickou črtou tajných služieb je získavanie informácií utajeným spôsobom, ktorý nespĺňa požiadavky transparentnosti. (v zmysle bodu 122 odôvodnenia NÁLEZU Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2019 PL. ÚS 21/2014-96)

KTO STRÁŽI túto TAJNÚ SLUŽBU ?

Quis custodiet ipsos custodes?

Európsky dohovor o ľudských právach stanovuje, že v demokratickej spoločnosti môže byť právo na súkromie (Článok 8), sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania (Článok 9) ako aj sloboda prejavu (Článok 10) a sloboda zhromažďovania a spolčovania (Článok 11) obmedzená, medziiným, v záujme bezpečnosti štátu a verejného poriadku. Dohovor však tiež určuje, že tieto obmedzenia musia byť vykonané „v súlade so zákonom“. Prípadové právo Európskeho súdu pre ľudské práva medziiným uvádza, že bezpečnostné a spravodajské služby môžu vykonávať svoje špeciálne právomoci iba ak sú regulované zákonom. V tomto ohľade, podľa Európskeho súdu: